Podnikanie a možnosti právnych foriem v slovenskom právnom poriadku

Spoločnosti, startup-y a iné súkromné právnické osoby vhodné na ochranu svojich záujmov, vstupujúceho know-how a investícií pri podnikaní v SR

Formy podnikania v podmienkach Slovenskej republiky

Inšpirujúca myšlienka, že za každým veľkým podnikateľským úspechom je vo väčšine prípadov určitý nový, inovatívny nápad alebo „zlepšovák“  je hnacou silou mnohých ľudí, ktorí začínajú s podnikaním. Na dosiahnutie konkrétneho cieľa je však takmer vždy potrebná súhra viacerých faktorov ako napr. rozvážny, odhodlaný a zodpovedný prístup k veci, vrátane jasnej a zrozumiteľnej definície vzťahov medzi osobami, ktoré vstupujú do podnikania a kapitálom, ktorý za týmto účelom poskytujú.

Pred začatím akejkoľvek podnikateľskej aktivity preto odporúčame dôsledne zvážiť všetky možnosti úpravy týchto vzťahov, ako aj možnosti realizácie obchodného modelu prostredníctvom najvhodnejšej formálnej štruktúry (spravidla právnickej osoby, v zmysle príslušných predpisov), ktoré príslušné právne prostredie ponúka. Keďže s uvedenou oblasťou máme bohaté skúsenosti, naši právnici Vám tieto špecifiká podrobne objasnia a zároveň odporučia konkrétne riešenie, a to i v rámci širšieho regiónu Európskeho spoločenstva. V nasledujúcej časti ponúkame základný prehľad jednotlivých formálnych štruktúr začínajúceho podniku, ktoré ponúka slovenský právny poriadok:

Štandardné formy podnikania:

  • Obchodná spoločnosť (kapitálová): najčastejšie využívané na podnikanie sú tzv. kapitálové obchodné spoločnosti, t.j. spoločnosti, ktoré spravidla vytvárajú určité základné imanie už pri svojom vzniku poskytnutím kapitálu, výška ktorého určuje mieru zodpovednosti a ručenia v konkrétnych prípadoch. Takýmito spoločnosťami sú spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť. Ich právna úprava je v našich podmienkach pomerne stabilná a známa, preto je skôr v konzervatívnom podnikateľskom prostredí ich fungovanie pomerne jednoduché. To sa prejavuje v širokej miere povedomia o jej orgánoch, scudzovaní a nadobúdaní majetkových podielov (obchodné podiely a akcie), účtovaní, daňových povinností, registrácie v rámci jednotlivých štátnych a verejných programov, či obstarávaní alebo praktických elektronických službách poskytovaných v rámci elektronizácie verejnej správy. Hoci mnohé právne otázky a návody spojené s týmito formami podnikania sa nachádzajú na rôznych internetových stránkach, či v rôznych príručkách alebo sú predmetom podnikateľských školení, v prípade nejasností alebo komplexnejšieho pohľadu, vrátane realizácie konkrétnych úkonov ako sú najmä prevody majetkových podielov, fúzií/akvizícií (tzv. M&A activities), zlúčenia, alebo rušenia spoločností, zmeny právnej formy alebo úprava pomerov v rámci tej-ktorej spoločnosti odporúčame obrátiť sa na advokátsku kanceláriu, ktorá má s uvedenými operáciami skúsenosti a tento výber nepodceniť.
  • Obchodná spoločnosť (personálna): v niektorých povolania alebo za určitých okolností má význam pouvažovať aj nad v dnešnej dobe už nie veľmi rozšírenými formami spoločností ako je verejná obchodná spoločnosť („v.o.s.“) alebo komanditná spoločnosť („k.s.“). Kým verejná obchodná spoločnosť je typickou personálnou spoločnosťou, ktorej znakom je neobmedzené ručenie spoločníkov, komanditná spoločnosť obsahuje prvky personálnej a kapitálovej spoločnosti súčasne, charakterizovaná rozdielnym právnym postavením jej spoločníkov, v rámci ktorého rozlišujeme medzi komanditistami a komplementármi. Uvedené typy spoločností môžu na prvý pohľad predstavovať vyššie riziko v prípadoch keď sa podnikateľský projekt nebude vyvíjať podľa pôvodných predstáv, v určitých profesiách alebo tradičných odvetviach však môžu predstavovať vyššiu mieru garancie, vlastným menom konkrétnej určitej osoby, vo vzťahu k obchodným partnerom a klientom. Z uvedených dôvodov bývajú aj vo veľkej miere rešpektované v rakúskom a nemeckom podnikateľskom prostredí, s ktorým je naše prostredie výrazne previazané.
  • Jednoduchá forma podnikania: živnosť, slobodné povolanie a odborné činnosti, prenájom, príležitostné autorské činnosti, športová činnosť, samostatne hospodáriaci roľníci a pod.: pre ucelený pohľad na možnosti realizácie podnikateľských aktivít v prípade záujmu vo vykonávaní jednej konkrétnej činnosti, v malom rozsahu, spravidla jednou osobou, príp. malým príležitostným využívaním malého počtu osôb (outsourcing) je dobré zvážiť výkon tejto činnosti vo vlastnom mene a na vlastný účet, t.j. ohlásenie živnosti (remeselná, viazaná, voľná živnosť alebo koncesia), vybavenie konkrétneho povolenia (lekár, audítor, notár, advokát, a pod.), prenájom, či poskytovanie služieb v rámci tvorivej duševnej činnosti (autorská činnosť), výkon športovej činnosti alebo iná podoba samostatnej zárobkovej činnosti. V takom prípade väčšina záujemcov zvažuje najmä daňové a odvodové zaťaženie (v porovnaní napr. s jedno-osobovou s.r.o.), pripomíname však, že je dôležité nezúžiť rozhodovanie len na ekonomickú „prevádzku“, a zamyslieť sa aj nad inými právnymi otázkami, ktoré podnikanie vo vlastnom mene prináša. Pri podnikaní, do ktorého je zainteresovaných viac osôb alebo zahŕňajú viacero rôznych činností túto formu podnikania neodporúčame, na základe konkrétneho záujmu je však možná kombinácia jednoduchej formy podnikania na meno a určitej vhodnej formy právnickej osoby.

 

Nové formy podnikania: Jednoduchá spoločnosť na akcie („j.s.a.“):  novelou Obchodného zákonníka č. 389/2015 Z.z. bola do nášho právneho poriadku zavedená možnosť založiť i nový typ spoločnosti, ktorým je práve jednoduchá spoločnosť na akcie. Povahou sa jedná o veľmi podobnú spoločnosť ako je akciová spoločnosť, zároveň je právna úprava vo vzťahu k úprave o akciovej spoločnosti subsidiárna, ponúka však flexibilnejšiu úpravu vzťahov medzi jednotlivými akcionármi, ktorí si zvolia tento typ právnickej osoby.

         Nepochybne jednou z najväčších výhod j.s.a. je možnosť akcionárov určiť si konkrétne práva a povinnosti, ktoré budú s jednotlivými akciami spojené, keďže spoločnosť môže emitovať kmeňové akcie a akcie s osobitnými právami. Je možné definovať priamo v stanovách niekoľko typov akcií a prideliť im tak rôzny rozsah práv, čo môže byť značnou výhodou pri začínajúcich investičných start-upoch, kde určité akcie môže predstavovať väčší, inak určený alebo žiadny podiel na hlasovacích právach, či väčší podiel na zisku alebo môže byť vyčlenená skupina akcií, s ktorou budú spojené iné osobitné práva, či výhody vo vzťahu k spoločnosti alebo vydané zamestnanecké akcie. Flexibilita takejto úpravy je pritom značne široká a najmä v porovnaní s podstatne rigidnejšou úpravou štandardnej akciovej spoločnosti sú uvedené možnosti nesmiernou výhodou. J.s.a. tak najlepšie a najpružnejšie umožňuje vstup a výstup kapitálu do spoločnosti.

        Úprava j.s.a. zavádza do slovenského právneho systému už v zahraniční rozšírené možnosti rôznych dojednaní akcionárov umožňujúcich ochranu ich záujmov vzhľadom na konkrétny typ podnikania, na ktorom sa podieľajú, t.j. najmä:

  • Právo pridať sa k prevodu akcií („Tag-Along Right“) – t.j. právo oprávňujúce pridať sa k prevodu akcionára previesť svoje akcie zároveň s akciami iného akcionára za rovnakých podmienok (môže slúžiť ako zaujímavá možnosť ochrany minoritných akcionárov)
  • Právo požadovať prevod akcií („Drag–Along Right“) – právo požadovať od iného akcionára prevod akcií na tretiu osobu spolu s prevodom oprávneného akcionára (môže naopak slúžiť na zabezpečenie výnosu z možnej budúcej investície majoritného akcionára, s predajom akcií ktorého je povinný uskutočniť predaj aj minoritný akcionár).
  • Právo požadovať nadobudnutie akcií („Shoot-out“ alebo „Shotgun Clause“) – právo akcionára určiť cenu akcií a požadovať od iného akcionára aby na neho previedol akcie za takto určenú cenu. Pri odmietnutí takto určenej ceny platí opačný postup a odmietajúci akcionár je následne povinný nadobudnúť akcie od ponúkajúceho akcionára za rovnakých podmienok (napr. ako možnosť riešenie príp. patovej situácie v spoločnosti). Keďže zákon  neustanovuje akým spôsobom by mala byť cena určená odporúčame konzultáciu s odborníkom a jasné formulácie v príslušných dokumentoch upravujúcich uvedené dojednania.

          V rámci uvedeného typu spoločnosti tak môžu byť práva a povinnosti akcionárov upravené podrobnejšie, čo v rámci možností umožňuje kvalitnejšiu úpravu vzťahov pri začiatku podnikania, a okrem uvedených taxatívnych dojednaní je obdobným spôsobom možné vyhovieť širším požiadavkám akcionárov vo vzťahu ku svojim právam a kapitálu – napr. úprava proti rozriedeniu ich akcií („Anti-dilution right“) a pod. Uvedená právna úprava má však svoje limity, keďže napr. v uvedenom kontexte zatiaľ absentuje rámcová a jednoduchá úprava výkupu akcií, (tzv „vytesnenie, t.j.„squeeze-out“), ktorá je zatiaľ obsiahnutá jedine v zákonev zákone č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch (§118i), napriek tomu však ponúka širšiu škálu možností ako pri iných typoch spoločností.

         Rovnako je to nízka kapitálová náročnosť, keďže základné imanie postačuje už vo výške 1,-€ (príliš nízke základné imanie však môže prinášať praktické problémy pri fungovaní spoločnosti, zváženie tejto otázky preto odporúčame podrobiť odbornému posúdeniu). Taktiež nie je potrebné zriaďovať kontrolný orgán - dozornú radu.

         Výhodou je aj konkrétny právny rámec pre uzatvorenie akcionárskej dohody (tzv. „Shareholders Agreement“), ktorá je najmä v common-law systéme práva významným inštitútom úpravy osobitných vzťahov medzi akcionármi, hoci v podmienkach SR nemusí byť pri iných typoch spoločností akceptovaná z dôvodu dosť striktnej úpravy vzťahov v rámci Obchodného zákonníka pri iných typoch spoločností. Navyše je zachovaný ich dôverný charakter a nie je potrebné ich zverejňovať v zbierke listín.

       Jednoduchá spoločnosť na akcie tak vo viacerých smeroch prináša väčšiu voľnosť pri úprave vzťahov v rámci spoločnosti (na rozdiel od legislatívneho trendu vo vzťahu k iným typom spoločností), hoci práve subsidiarita vo vzťahu k úprave akciovej spoločnosti ako aj povinnosť registrácie akcií u depozitára predstavujú do istej miery tradičné byrokratické trampoty, ktoré odporúčame pri jej zakladaní zvažovať.

 

Družstvá a zahraničné pobočky

  • Družstvo (Cooperative): osobitnou formou právnickej osoby, ktorá je rovnako ako obchodné spoločnosti upravená priamo v Obchodnom zákonníku je práve forma „družstva“. Táto forma právnickej osoby má mnoho podobných čŕt ako obchodná spoločnosť, nemožno ich však stotožňovať. Na rozdiel od obchodných spoločností, právna koncepcia družstiev vychádza z myšlienky, že predmetom činnosti nemusí byť predovšetkým podnikanie/dosahovanie zisku ale družstvá môžu slúžiť aj na zabezpečovanie hospodárskych, sociálnych a iných potrieb svojich členov. Hovoríme tak o „podnikateľsko-sociálnom charaktere“ družstva. Družstvo však môže slúžiť i výlučne na podnikanie, a jeho úprava ponúka určitú voľnosť v konštrukcii vnútorných pomerov zúčastnených osôb (spravidla nazývaných členovia) oproti kapitálových spoločnostiam, je však potrebné vopred zvážiť všetky pozitívne, ako aj negatívne stránky takéhoto usporiadania vzťahov. V prísne formálnej rovine musí v právnych vzťahoch vystupovať táto entita pod označením právnej formy „družstvo“, ani to však neplatí výlučne a alternatívou je napr. forma Európskeho družstva (Európska družstevná spoločnosť – „SCE“), ktorej úprava je obsiahnutá v Nariadení Rady (ES) č. 1435/2003 o stanovách európskeho družstva, a zákone č. 91/2007 Z.z.. Takáto forma podnikania zachováva do určitej miery výhody klasického družstva a v súčasnosti je štandardizovanou formou právnickej osoby vo všetkých štátoch EU, pričom na rozdiel od Európskej spoločnosti je jej zriadenie ako aj prevádzka tou jednoduchšou a lacnejšou variantou .
  • Pobočky – každý podnik sa ako hospodárska jednotka môže členiť na viacero organizačných útvarov a jednotiek, ktoré sa zapisujú do obchodného registra, najčastejšie v podobe „odštepného závodu“ alebo  „organizačnej zložky“. Zriadenie a zápis organizačnej zložky do obchodného registra však nemožno stotožňovať so založením akejkoľvek právnickej osoby, keďže takáto jednotka nemá samostatnú právnu subjektivitu, a za záväzky zodpovedá zriaďovateľ, hoci v niektorých právnych vzťahoch môže mať osobitné postavenie (napr. zamestnávateľom môže byť priamo konkrétna organizačná jednotka v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce). Všetky osobitosti takto zapísanej organizačnej štruktúry je rovnako potrebné vopred dôkladne zvážiť.

 

Právne entity s nadnárodným charakterom

  • Európska spoločnosť (SE), Európska družstevná spoločnosť (SCE): uvedené formy podnikania sú osobitným typom právnickej osôb, ktoré majú svoju primárnu právnu úpravu v komunitárnom práve EÚ, t.j. ich zriadenie a fungovanie je možné v každom členskom štáte EU na základe príslušných nariadení Rady (Nariadenie Rady ES č. 2157/2001 o stanovách európskej spoločnosti a Nariadenie Rady ES č. 1435/2003 o stanovách európskeho družstva). Podrobnejšie však konkrétny proces založenia, vzniku, usporiadania orgánov a fungovania upravujú aj príslušné zákony SR (zákon č. 562/2004 Z.z. o európskej spoločnosti a zákon č. 91/2007 Z.z. o európskom družstve), so subsidiárnou úpravou pre konkrétny typ spoločnosti/družstva obsiahnutou v Obchodnom zákonníku. Jedná sa tak o nadnárodný typ spoločností, ktorých základné princípy fungovania definuje už priamo vykonateľný predpis ES – nariadenie, ktorý upravuje základný rámec zriadenia a pôsobenia týchto typov spoločností jednotnej, v rámci celého Európskeho spoločenstva. Napriek tomu niektoré otázky ponecháva na vnútroštátne právo a individuálnu úpravu členských štátov (v SR, ale i ČR je možné zvoliť „monistický“ alebo „dualistický“ systém usporiadania orgánov podľa individuálnych potrieb). Uvedená „roztrieštenosť“ právnej úpravy v právnom poriadku SR preto možno tiež prispieva k menšej obľube uvedených typov podnikania medzi slovenskými podnikateľmi, každá z uvedených foriem má však výrazný reprezentatívny charakter, požíva vyššiu právnu istotu voči tretím stranám z iných krajín, má vytvorený základný rámec pre migráciu sídla v rámci EÚ, či uskutočňovanie zahraničných fúzií. Výber krajiny sídla ponúka taktiež možnosť výberu vhodnejšieho právneho systému pre fungovania, či vhodnejšieho daňového domicilu. Nie vždy sa však konkrétny typ spoločnosti hodí na uskutočňovanie bežných podnikateľských aktivít, a rovnako podmienky na založenie sú prísnejšie. V praxi sa to prejavuje najmä nutnosťou vyššie základného imania – pri SE až vo výške 120 tisíc eur. V tomto ohľade sú podmienky na založenie a prevádzkovanie európskeho družstva o čosi miernejšie (nižšie základné imania – 30 tisíc eur), pri zachovaní obdobného statusu a možností migrácie v krajinách EU ako pri SE.
  • Európske zoskupenie hospodárskych záujmov (EZHZ), je rovnako ako SE a SCE právnou formou, ktorej základný právny rámec je určený nariadením, v tomto prípade Nariadením EHS č. 2137/85. Osobité podmienky svojej existencie v podmienkach SR potom upravuje zákon č. 177/2004 Z.z.. Účelom EZHZ je uľahčiť, rozvíjať a zlepšovať hospodársku činnosť svojich členov a jej výsledky. Jeho účelom nie je dosahovanie vlastného zisku. Prípadné zisky z činnosti zoskupenia sa považujú za zisky členov a rozdeľujú sa medzi nich v pomere ustanovenom v zakladateľskej zmluve alebo rovným dielom. Nevýhodou je napríklad neobmedzené, spoločné a nerozdielne ručenie členov, či obmedzenie počtu členov a počtu zamestnancov, čo svedčí o nižšej flexibilite vzťahov pri uvažovaní na týmto typom právnickej osoby.
  • Združenie (v určitých oblastiach prezývané i „konzorcium“): v uvedenom prípade sa nejedná o samostatnú právnickú osobu, ale určité združenie subjektov práva, ktoré sa spoločne zaviažu k dosahovaniu určitého dojednaného účelu (ktorým nemusí byť nevyhnutne podnikanie). Z uvedeného dôvodu poukazujeme i na túto možnosť spolupráce viacerých subjektov, či už pôsobiacich v rámci právneho poriadku SR alebo iného právneho poriadku (v združení môžu pôsobiť i právnické osoby z viacerých jurisdikcií), ktoré sa zriaďujú na dosahovanie konkrétnych cieľov, nespadajú však do sféry právnický osôb, ktoré sa zakladajú na podnikateľské účely. Ich výpočet by bol zároveň limitujúci, keďže je zaručená zmluvná voľnosť pri dojednávaní takejto štruktúry a konkrétnej zmluvy o spoločnom fungovaní viacerých entít. V prípade záujmu Vám však objasníme, odporučíme a pripravíme znenie konkrétnej zmluvy so zameraním na dojednaný účel.

 

Iné právnické osoby – verejnoprospešné alebo iné spoločenské zameranie

         Osobitnou kategóriu právnických osôb sú účelové združenia majetku alebo organizácie určitého typu, ktoré nie sú výlučne určené na podnikanie, ale predovšetkým na realizáciu iných účelov v rámci občianskej spoločnosti, predovšetkým realizáciu verejnoprospešných a iných účelov podporujúcich určité znevýhodnené skupiny osôb alebo aktivity. Medzi takéto formy právnych subjektov patria najmä:

  • nadácie
  • neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby
  • občianske združenia
  • neinvestičné fondy

         Právnické osoby z uvedenej kategórie sú zriaďované najmä za účelom rozvoja verejnoprospešných cieľov, darcovstva, občianskej spoločnosti alebo napĺňanie iných spoločenských, sociálnych, kultúrnych, športových alebo aj náboženských, či filozofických záujmov. Je možné aby sa prostredníctvom nich realizovali i podnikateľské činnosti, väčšinou sa však nehodia výlučne na podnikateľské aktivity, z viacerých dôvodov. Ich činnosť a fungovanie je osobitne upravená príslušnými právnymi predpismi, spravidla podliehajú vyššej miere kontroly od spoločnosti (náročnejšie na zachovanie obchodného tajomstva) a úprava vzťahov vo vzťahu k zúčastnenými osobám (alebo poskytnutého majetku v prípade nadácií) je v niektorých prípadoch síce značne flexibilná, predovšetkým však orientovaná na napĺňanie iných spoločenských zámerov a možnosti podnikania a úpravy vzťahov ako pri podnikateľských subjektoch sú príslušnými predpismi obmedzované.

          V uvedenej oblasti máme skúsenosti zo zriaďovaním, fungovaním a úpravou vzťahov v rámci jednotlivých typov právnických osôb zakladaných na rôzne spoločenské účely a účelových združení majetku a v prípade ak disponujete konkrétnym zámerom, vieme Vám odporučiť najvhodnejšiu formu uskutočňovania plánovanej činnosti prostredníctvom príslušnej formy právnickej osoby, ktorá je na dosahovanie takýchto cieľov využívaná v SR, a rovnako aj v zahraničí.

Posúdenie možností formy a štruktúry vlastného podnikania

Založenie spoločnosti, zriadenie inej právnickej osoby