Autorské právo a duševné vlastníctvo

Na úvod dávame do pozornosti, že základnou právnou úpravou pre oblasť duševného vlastníctva, najmä úprava autorského práva a súvisiacich práv je obsiahnutá v zákone č. 185/2015 Z.z., autorský zákon, v znení neskorších predpisov ("autorský zákon").

Na určenie toho, či ide o autorské dielo je potrebné aby akýkoľvek výsledok duševnej kreatívnej činnosti spĺňal základné charakteristické znaky autorského diela (§ 3 autorského zákona). Tými sú predovšetkým:

• jedinečnosť duševnej činnosti (originalita)
• vnímateľný výsledok tvorivej duševnej činnosti (bez ohľadu na mieru jeho dokončenia),
• dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy,
• existencia autora – fyzickej osoby, ktorá dielo vytvorila,

Všeobecne platí, že každé dielo, ktoré spĺňa uvedené podmienky je autorským dielom bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia.

Výnimkou je však, že vyššie uvedené pojmové znaky autorského diela sa však neaplikujú na fotografické dielo, v prípade ktorého sa vyžaduje len jeden znak, a to aby išlo o zachytenie obrazu prostredníctvom fotoaparátu ako výsledku tvorivej duševnej činnosti.

Zároveň je v ustanovení § 5 autorského zákona (taxatívne) určené, čo sa za autorské dielo nepovažuje, a to buď z dôvodu, že tieto predmety nespĺňajú pojmové znaky diela (napr. myšlienka, metóda, koncept) alebo sú vylúčené z dôvodu verejného záujmu aj keby pojmové znaky autorského diela napĺňali (štátne symboly, znalecké posudky, právne predpisy, územnoplánovacia dokumentácia a pod).

Autorskoprávna ochrana diela trvá od momentu vytvorenia diela, počas života autora ako aj 70 rokov po jeho smrti. Pri spoločnom diele viacerých autorov je pre uplynutie autorskoprávnej ochrany určujúci moment smrti posledného z nich. V praxi sa autorskoprávna ochrana často označuje podľa vzoru právneho systému „common law“ (anglo-americký systém práva) ako tzv. „Copyright“, s doložkou "©" (pre potreby slovenských právnych predpisov sa však doložka neaplikuje).

Počítačový program (softvér)

Špecifickú kategóriu autorskoprávnej ochrany predstavujú počítačové programy. V zmysle platnej legislatívny sa jedná o výsledok duševnej tvorivej činnosti, v minulosti sa však v rôznych právnych systémoch istý čas presadzovala aj patentová ochrana (v kontinentálnom ako aj v common law systéme práva). V prípade počítačových programov a databáz je náročné naplniť zákonný pojmový znak jedinečnosti diela. Už Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/24 /ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov poskytla základný právny rámec pre unifikovanú úpravu v rámci EÚ, a stanovila, že počítačový program má byť chránený obdobne ako literárne dielo  v zmysle Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel. Ochrana podľa smernice sa vzťahuje na vyjadrenia počítačového programu v akejkoľvek forme. Platí však zásada, že myšlienky a princípy, na ktorých je založený ktorýkoľvek prvok počítačového programu, vrátane tých, ktoré sú podkladom jeho rozhrania, nie sú podľa tejto smernice chránené autorským právom.

Platný autorský zákon vyriešil problematiku počítačových programov tým spôsobom, že počítačové programy požívajú autorskoprávnu ochranu, ak sú výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora bez potreby posudzovania individuality resp. originality takéhoto diela.

Autorský zákon tak ponúka vlastnú definíciu počítačového programu (§ 87 - ako súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení, je chránený podľa tohto zákona, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora) a databázy, ktoré majú osobitný právny status (§ 130 - databázou je súbor navzájom nezávislých diel, údajov alebo iných navzájom nezávislých materiálov systematicky alebo metodicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami bez ohľadu na formu jeho vyjadrenia).

Je však dôležité zdôrazniť, že tvorca počítačového programu a databázy (okrem zhotoviteľa databázy, ktorý ma osobitný právny režim) je autorom, a jeho výsledok tvorivej duševnej činnosti požíva ochranu v zmysle autorského zákona. Na udelenie súhlasu na používanie je potrebné, aby autor prostredníctvom zmluvy dovolil užívať takéto dielo inej osobe a určil si podmienky je používania, a to spravidla v licenčnej zmluve. Je však dôležité dôkladne dbať na úpravu vzťahu autora a osoby, ktorá bude počítačový program užívať aby ste predišli možným budúcim problémom alebo nedorozumeniam ohľadom komerčného použitia počítačového programu v IT priestore. 

Licenčná zmluva a zmluva o dielo podľa autorského práva

Pre komerčné využitie akéhokoľvek autorského diela (obdobne je to v prípade priemyselných práv: patentov, úžitkových vzorov, ochranných známok, dizajnov a pod.) je najdôležitejším právnym úkonom, práve uzavretie licenčnej zmluvy.  Licenčná zmluva je dohodou o užívaní diela medzi autorom a osobou, ktorá má záujem o jeho čo i len čiastočné použitie (uvedený vzťah sa častokrát mlyne nazýva i prenájom diela, keďže tá istá majetková hodnota sa poskytuje viacerým subjektom, prenajímať však možno len hmotné veci, pri nehmotných statkoch sa jedná vždy o licenciu).

Či hodláte predávať akékoľvek autorské dielo na internete alebo iným spôsobom alebo dielo vytvárate (programovaním, grafickým či priestorovým zobrazením, fotením, divadelným, hudobným, audiovizuálnym a iným umeleckým výkonom) je licenčná zmluva najdôležitejšou zmluvou, ktorú by ste v žiadnom prípade nemali podceniť a s jej prípravou alebo posúdením sa obrátiť na odborníka, ktorý ma profesionálne skúsenosti s takýmto typom zmlúv.

Licenciou rozumie zákon súhlas autora nadobúdateľovi diela na jeho použitie, keďže autor neprenecháva nadobúdateľovi dielo ako také, ale poskytuje mu len licenciu, ktorú tak môže udeliť aj opakovane a viacerým osobám. Takýto súhlas sa udeľuje spravidla prostredníctvom licenčnej zmluvy § 65 a nasl. autorského zákona). Obsah licenčnej zmluvy sa môže určiť aj odkazom na rôzne licenčné podmienky (napr., všeobecné podmienky užívania, EULA a pod.), s ktorými užívateľ prejaví súhlas.

Licenciu, t.j. právo na užívanie však možno získať aj na základe iných zmlúv, ktoré obsahujú licenčné ustanovenia (napr. zmluvy podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka). Zároveň nadobúdateľ získava licenciu vždy aj keď dôjde k vytvoreniu diela na objednávku, na základe zmluvy o dielo, ak nie je vyslovene v zmluve uvedené inak (§ 91 ods. 1 autorského zákona).

Zákon určuje základné náležitosti licenčnej zmluvy (§ 65 ods. 1), ktorými sú najmä spôsob použitia diela, rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie. Podmienkou platnosti výhradnej licenčnej zmluvy je písomná forma. Ak licenčná zmluva nie je uzavretá v písomnej forme, má každá zo zmluvných strán právo písomne požiadať druhú zmluvnú stranu o vydanie písomného potvrdenia o uzavretí licenčnej zmluvy, ktoré musí obsahovať špecifikáciu diela, ktoré je predmetom licencie a podmienky, na ktorých sa strany dohodli ohľadom licencie (licenční podmienky).

Autor si v licenčnej zmluve dohodne s nadobúdateľom spôsob, resp. jednotlivé spôsoby použitia diela. Nemožno pritom udeliť licenciu na spôsob použitia diela, ktorý v čase uzatvorenia licenčnej zmluvy nie je známy.

Licenciu je možné udeliť v neobmedzenom rozsahu alebo v obmedzenom rozsahu. V prípade obmedzenej licencie tak v zmluve musí byť uvedené, aký je vecný alebo územný rozsah licencie. Rovnako je tak možné určiť časový rámec, na ktorý sa udeľuje licencia. V tomto prípade však platí, že ak licenčná zmluva neurčuje čas, licencia je udelená na čas obvyklý pri danom druhu diela a spôsobe použitia diela, najviac však na jeden rok od udelenia licencie. Ak si teda v licenčnej zmluve nedohodnete na ako dlho ju chcete poskytnúť a nie je možné určit obvyklý čas alebo si ako nadobúdateľ s programátorom nedohodnete časovo neobmedzenú licenciu, vaše práva na užívanie môžu po roku jednoducho zaniknúť.

Autor sa môže tiež rozhodnúť, či udelí licenciu ako výhradnú alebo nevýhradnú (tzv. exkluzívnu alebo bez exkluzivity). Výhradná licencia je poskytovaná len príslušnému nadobúdateľovi. Autor tak nesmie udeliť tretej osobe licenciu na spôsob použitia diela udelený výhradnou licenciou a je povinný, ak nie je v zmluve dohodnuté inak, sám sa zdržať použitia diela spôsobom, na ktorý udelil výhradnú licenciu. Udelením nevýhradnej licencie nie je dotknuté právo autora použiť dielo spôsobom, na ktorý nevýhradnú licenciu udelil, a takisto nie je dotknuté právo autora udeliť licenciu tretej osobe. V prípade, ak v zmluve nie je uvedené, o aký druh licencie sa jedná, platí, že je udelená nevýhradná licencia.

Všetky uvedené spôsoby použitia diel, práva s nimi spojené, ako aj prípadný prechod práv, ich postúpenie, zánik licencie, či nakladanie s licenciu (súhlas na ďalšie použitie – tzv. „sublicencia“) je dôležité posúdiť vždy na začiatku a uzavrieť si individuálnu písomnú zmluvu, ktorá vyhovuje Vám, Vašim potrebám a vzťahuje sa na Vaše dielo (v týchto prípadoch neodporúčame experimentovať rôznymi vzorovými zmluvami stiahnutým z internetu, ktoré sa nemusia vzťahovať na Vašu situáciu). S prípravou autorských zmlúv, či ich úpravou Vám radi vždy pomôžeme a posúdime v kontexte autorského zákona a iných právnych predpisov. Autorské zmluvy Vám pripravíme i v anglickom jazyku pre použitie do zahraničia alebo celosvetovo.

Dane a odvody

Posúdenie je vhodné i z pohľadu udeľovania súhlasu na používanie diel, t.j. licencií za odplatu, čiže autorskoprávnu odmenu. Pri zohľadňovaní takýchto odmien v rámci daňového a odvodového systému SR spravidla nepodliehajú odvodom do zdravotnej a Sociálnej poisťovne, každý prípad je však dôležité vyhodnotiť individuálne, t.j. či je autorom fyzická osoba, SZČO, sročka alebo iný podnikateľ, či sa jedná o slobodného umelca alebo sériovú výrobu a pod.

Duševné vlastníctvo, priemyselné vlastníctvo a Blockchain

Rozmach nových technológií umožňuje v dnešnej dobe aj sofistikovanejší a zodpovednejší prístup k ochrane duševného a priemyselného vlastníctva. Duševné vlastníctvo (rovnako však uvedený postup možno aplikovať aj na priemyselné vlastníctvo, t.j. oblasť patentov, dizajnov, úžitkových vzorov a pod.) je pre účely väčšej istoty možné registrovať prostredníctvom moderných on-line nástrojov a spôsobov. Takýmto spôsobom je napríklad možnosť zabezpečiť svoje práva a posilniť tak vlastné právne postavenie (v rámci SR ale i celého sveta) prostredníctvom  blockchainu a pri vzniku prvotného nápadu tak jednoducho zaregistrovať jeho existenciu v čase a vyhotoviť záznam v prostredí blockchain.

Prostredníctvom blockchainovej technológie tak každý nápad dostane v reálnom čase svoju jedinečnú digitálnu časovú pečiatku, ktorú nie je možné následne akokoľvek zmeniť, či sfalšovať. To umožňuje jednoznačne identifikovať pôvodcu prvotnej myšlienky, či vynálezu a takto preukázať právo prednosti. Len niekoľko klikov Vám vie takýmto spôsobom zaregistrovať myšlienku (nápad), s ktorým je spojené právo prednosti v konkrétnom čase.

Tento aspekt Vám pomôže nielen lepšie chrániť svoje duševné vlastníctvo, ale ho aj bez obáv zdieľať s obchodnými partnermi a dodávateľmi, a rovnako bude možné v budúcnosti ho použiť pre účely súdnych konaní v súdnych sporoch o duševné vlastníctvo.